Rozhovor pre portál Svet ženy
Autor: Dominika Bleščáková
Milé dámy, dnes vám predstavujeme Jakuba Abraháma - kouča spoločenskej etikety a pánskej módy, dabingového a divadelného herca a royalistu. Okrem toho, že je to sympatický, distingvovaný mladý muž, je skutočným odborníkom v oblasti business etikety a učí pánov, ako sa stať pravými gentlemanmi. To sa v dnešnej dobe len tak nevidí, čo poviete?
Jakub, čo vás priviedlo ku koučovaniu v oblasti spoločenskej etikety a pánskej módy?
Keby som to mal zobrať úplne od piky, tak už ako malý chlapec som obdivoval pánov vo filmoch v elegantných oblekoch, neskôr som sa ich samozrejme snažil napodobňovať. Moja mama je novinárka, a tak som si u nej vždy poctivo "vydupal", aby ma so sebou brávala na rôzne galavečery, premiéry alebo krsty, kde sa to vždy hemžilo zaujímavými osobnosťami. Mal som dokonca aj celkom slušnú zbierku podpisov 😊. Odrazu som bol priamo pri slávnostných recepciách, rautoch, banketoch a pozoroval som spoločnosť, ako sa tam správa. Tam niekde sa asi začala aj moja umelecká kariéra. Vyštudoval som herectvo, ale stále viac ma zaujímali dobré spôsoby, zásady spoločenského správania a odievania. Celkom určite to pramenilo aj z môjho nadšenia pre monarchiu. Keďže etiketa sa na škole študovať nedá, absolvoval som viacero individuálnych školení. Veľa mi dal aj môj učiteľ a dnes už aj kamarát Ladislav Špaček - český guru etikety.
Označujete sa ako royalista, čo to znamená?
Občas to vyznie, ako keby som bol súčasťou nejakej sekty 😊. Neviem, čo to znamená u iných, ale pre mňa, byť royalistom znamená obdiv k monarchii. Tým ale teraz nemyslím, že sa idem biť za návrat monarchie u nás. To rozhodne nie. Royalista musí byť zároveň realistom. Som veľkým fanúšikom a pozorovateľom britskej kráľovskej rodiny - tej súčasnej, ale zaujímam sa aj o tie minulé. Obzvlášť o tudorovskú a viktoriánsku éru. Samozrejme, snažím sa sledovať dianie aj na ďalších európskych kráľovských dvoroch, ale osobnosť Jej Veličenstva Kráľovnej Alžbety II., je pre mňa natoľko silná, že jej venujem väčšinu svojho royalistického času. A kde inde môžete vidieť etiketu v praxi lepšie, ak nie priamo na kráľovskom dvore?
Sú to najmä mladí ľudia, moji rovesníci, pre ktorých znalosť etikety, čo i len elementárnej, determinuje úspešné pracovné, ale i osobné výsledky. Cítia to ako niečo praktické a nevyhnutné k dnešným neustále vyšším a vyšším nárokom.
Ako vnímate záujem o tieto témy u nás a v zahraničí? V čom vidíte plusy a v čom naopak mínusy?
Musím povedať, že v poslednom čase záujem o akési "dovzdelanie" v oblasti etikety a odievania u nás, ale aj vo svete rastie, čo je veľmi dobré znamenie. Sú to najmä mladí ľudia, moji rovesníci, pre ktorých znalosť etikety, čo i len elementárnej determinuje úspešné pracovné, ale i osobné výsledky. Cítia to ako niečo praktické a nevyhnutné k dnešným neustále vyšším a vyšším nárokom. V susednom Česku je to veľmi podobné. Spojené kráľovstvo to má spojené s kráľovskou tradíciou, ktorá tam je veľmi silná. Amerika si zasa z každého zobrala trošku a isté pravidlá si samozrejme osvojila podľa seba. Etiketa nemá za úlohu zväzovať nás nezmyselnými pravidlami, etiketa má naopak oslobodzovať. Vedieť z každej situácie hravo vykorčuľovať. Na druhej strane musím pridať aj protiváhu, veľa ľudí si stále myslí, že to nie je vôbec potrebné a oni to vlastne ani nikdy nevyužijú... Treba si uvedomiť, že to ani zďaleka nie je iba o nablýskaných večierkoch a šampanskom v luxusnej reštaurácii. Vzhľadom na dnešnú dobu, rezervy vidím hlavne v netikete - teda online etikete. Zvykli sme si neodpisovať a neodpovedať. Sme zahltení toľkými komunikačnými kanálmi, že sme spohodlneli. Pohodlnosť a etiketa k sebe nikdy nešli.
Ktorý národ považujete za najviac "vychovaný" v oblasti etikety a ktorý naopak najmenej? Prečo je to podľa vás tak?
Ako povedal Jiří Guth Jarkovský, prvý kodifikátor modernej etikety: "Slušnosť je človeku vrodená, zdvorilosti sa musíme učiť." A tak to má určite každý národ. Ako som spomínal, Briti vzhľadom na svoju históriu a náturu majú k spoločenskému správaniu určite bližší vzťah ako napríklad Američania, kde je tá etiketa oveľa voľnejšia, keďže nemali svoj vzor v monarchii. Krajiny južnej Európy sú známe svojou vrúcnosťou a spontánnosťou, severské zasa istou odmeranosťou, ale spoľahlivosťou. Každý národ má svoje eso v rukáve. Myslím si, že Slovensko je takou peknou kombináciou, aj keď musím povedať, že sme dosť tvrdohlaví.
Etiketa nemá za úlohu zväzovať nás nezmyselnými pravidlami, etiketa má naopak oslobodzovať. Vedieť z každej situácie hravo vykorčuľovať. Na druhej strane musím pridať aj protiváhu, veľa ľudí si stále myslí, že to nie je vôbec potrebné a oni to vlastne ani nikdy nevyužijú...
Aké služby ponúkate a čo všetko dokážete svojich klientov naučiť?
Dokážem ich naučiť len toľko, koľko oni chcú. Pred koronou som naštartoval prvý slovenský komplexný vzdelávací program Pán a Pani etiketa, ktorý je zameraný na etiketu, imidž a komunikáciu pre mužov, ale aj ženy. Myslím si, že bol aj celkom úspešný. Dnes sa venujem najmä individuálnemu poradenstvu, tiež nastaveniu a usporiadaniu šatníka - pretože to je alfou aj omegou. Tiež pomáham s vystupovaním na verejnosti - s klientmi pracujeme na odbúraní trémy, správnej výslovnosti a celkovom prejave.
Je skutočne pravda, že muži kedysi boli väčšími gentlemanmi ako dnes? Prečo je to podľa vás tak?
Je pochopiteľné, že každá doba prináša niečo nové, niečo svoje. Zbytočne budeme nostalgicky spomínať nad krásnymi časmi Panstva Downton, lebo tie boli a už nikdy nebudú. A verte, že nikto to nehovorí s väčšou ľútosťou ako ja 😊. To, či boli muži vtedy väčšími gentlemanmi vychádza z viacerých faktorov. Medzi inými, to bolo spoločenské postavenie, lebo ten rozdiel medzi spoločenskými triedami bol vtedy výrazne znateľný. Muž z nižšej vrstvy nemohol len tak osloviť dámu z vyššej spoločnosti. Dnes máme my muži tých možností oveľa viac. Tykáme si hneď pri prvom kontakte - lebo, veď tak sa to predsa robí a vykanie sa už nenosí, v mikine ideme do práce, na pracovnú schôdzku aj na romantickú večeru s partnerkou, vyjdeme z barbershopu a myslíme si, že sme hneď gentlemanmi. V každom prípade, gentlemana si netreba príliš idealizovať. Ani vtedy ani teraz. Sme možno až príliš rozhýčkaní.
Všetko iné ako rifle už berieme ako výrazné a okázalé.
Akých "chýb" z pohľadu etikety a pánskej módy sa muži najčastejšie dopúšťajú?
V prvom rade to je lenivosť a potom pocit, že všetko viem. Ale ja to chápem, je to bežný mužský pocit, len nás občas zbytočne brzdí. Ja sám by som mal veľký guláš v toľkých informáciách. Je ich prebytok. Mám občas pocit, že dnes je odborníkom na správne obliekanie každý. Mnohé odevné spoločnosti sa v snahe o najväčší zisk rozhodli ešte stále predávať takzvané kravatové alebo motýlikové sety. To znamená rovnaká kravata a rovnaká vreckovka. Je to niečo veľmi nešťastné, pretože pánsky šatník je postavený na detailoch. Nápaditosť je v tomto smere veľmi dôležitá a takéto "uniformovanie" je znakom lenivosti a fádnosti. Pritom to nie je nič zložité. Keď si muž dá chinos nohavice s ľanovou košeľou a mokasíny je automaticky extravagantný. Vlastne všetko iné ako rifle už berieme ako výrazné a okázalé.
Mal by si podľa vás takýto "koučing etikety" dopriať každý muž? Prečo áno a prečo nie?
Pokiaľ si to jeho práca alebo postavenie vyžadujú, určite áno. Vyznať sa v spoločenských pravidlách nie je vôbec na škodu - naopak je to devízou. Sú ale povolania, ktoré to samozrejme nevyžadujú a je tak čisto na dotyčných, či si chcú rozšíriť svoj obzor aj na súkromné účely. Skôr by som sa zamyslel nad výukou etikety na stredných školách. Mohlo by to byť pre študentov celkom zaujímavé, pokiaľ by to bolo dostatočne interaktívne podané.
Venujete sa aj ženám? Čo považujete za najväčšie faux pas z hľadiska etikety u žien?
Vy ženy ste v tomto smere oveľa disciplinovanejšie. Už od malička ste vedeli, aké šatičky obliecť bábikám, ten cit pre udalosť máte určite jasnejší ako my muži. Z praxe ale viem, že ženy chcú svojich mužov obliekať, pretože ony to vedia najlepšie. Legendárne sú návštevy párov v pánskych butikoch, kde partnerka drží v ruke svoje šaty a hľadá rovnakú farbu kravaty. Ja ani neviem odkiaľ to vzišlo, ale je to nešťastný prežitok minulej doby a v tomto prípade, menej je niekedy viac. Ak už chceme odevom všetkým ukázať, že patríme k sebe, dá sa to urobiť aj menej nápadným spôsobom. Napríklad manžetový gombík vo farbe šiat, alebo vreckovka vo vrecku saka. Napríklad pri svadbe sa bežne odkladá kus látky zo šiat a ten sa použije na ženíchovu vreckovku. Keďže sú mnohí dnešní muži pohodlní, musia ženy ovládať okrem svojho odievania aj to ich.
Legendárne sú návštevy párov v pánskych butikoch, kde partnerka drží v ruke svoje šaty a hľadá rovnakú farbu kravaty. Ja ani neviem odkiaľ to vzišlo, ale je to nešťastný prežitok minulej doby a v tomto prípade, menej je niekedy viac.
Viete vymenovať 5 základných pravidiel etikety, ktorých by sa muži a ženy mali držať?
Ja mám také motto: jasne, zdvorilo a šarmantne. K tomu ešte dodám, že občas nenápadne, ale hlavne zdravo sebavedome.
A na záver otázka, ktorá istotne zaujíma každú našu čitateľku. Prvé rande a platenie - ako to má byť? Platí muž, žena alebo každý za seba?
Ja sa považujem za moderného klasika, takže jednoznačne na prvom rande platí muž. Najlepšie diskrétne, aby o tom žena nevedela. Tak sa vyhneme zbytočným dohadom. Pokiaľ, ale bude žena chcieť silou mocou zaplatiť, určite sa pri stole nebudeme naťahovať. V takomto prípade by mal muž poznamenať, že nabudúce to bude na jeho účet. Je dôležité, aby muž vždy prvotne vyvíjal iniciatívu. To sú všetko detaily, ktoré si ženy všímajú a pamätajú.