Rozhovor pre portál Diva.sk

Buď ich milujete, alebo ošiaľu okolo nich nerozumiete. Dve najčastejšie postoje k monarchie, bez ohľadu na to, koho sa pýtame. Tej druhej skupine sa zdá, že monarchia je v 21. storočí zastaralá - a moderný svet ju nepotrebuje. Je to naozaj tak? 

Jakub Abrahám je známy slovenský expert na etiketu, royalista a kráľovský komentátor. V rozhovore pre Diva.sk sme sa rozprávali na tému užitočnosti monarchií vo svete, ich rolí, ale aj o tom, čo pre svet znamenajú ženské panovníčky. 

Oficiálna abdikácia dánskej kráľovnej prebehne už čoskoro. Aký to bude mať vplyv na Dánsko - a celkovo na svet? 

Minimálne taký, že sa po 52 rokoch končí jedna éra. Podobne ako bola v Spojenom kráľovstve 70 rokov nová doba alžbetínska, tak v Dánsku to bola margareténska. Mimochodom, Margaréta II. si so svojou sesternicou Alžbetou II. bola veľmi blízka. Netajila sa tým, že jej bola celý čas veľkou inšpiráciou a v tomto duchu ju aj Dáni brali. Bola pre nich rovnako esenciou národa. Situácia je ale rozdielna, ona svojho syna na tróne uvidí, bude mu môcť poradiť, byť mu nablízku. Mnohí ale aj tak pocítia istý nádych smútku. 

Zatiaľ čo donedávna bola silným symbolom aj kráľovná Alžbeta, zdá sa, že trend nasvedčuje tomu, že sa trónov zmocnia najmä muži. Pre mnohých je to "prirodzené" na tróne vidia radšej mužské pokolenie. Čo do sveta priniesla vláda práve ženských panovníčiek? 

Áno, od 14. januára budú skutočne Európe kraľovať muži. Ale budúcnosť prinesie naopak viaceré ženské panovníčky – Viktóriu vo Švédsku, Leonor v Španielsku, Amáliu v Holandsku, či Elisabeth v Belgicku. Dlhé roky bola výsadou len takzvaná mužská primogenitúra, teda prednosť mužského potomka pred ženským. Dnes je už vo väčšine európskych monarchií zrušená a zavedená bola postupne primogenitúra absolútna, čiže právo prvorodeného bez ohľadu na pohlavie. V minulosti sme poznali najmä kráľov. Kráľovné boli v menšine. Ale tie, ktoré boli, sa do dejín zapísali hrubými písmenami. Či to bola Alžbeta I., Mária Terézia, Viktória, Alžbeta II. alebo nakoniec aj Margaréta II. Okrem istej rodinnej väzby ich spája predovšetkým prirodzená autorita, obeta a veľký zmysel pre povinnosť a službu. To si vie asi málokto z nás predstaviť a uvedomiť. Určite aj preto dostali takú veľkú dôveru a sympatie verejnosti. Panovníčky sa nepozerali na koniec nejakého volebného obdobia. Kráľovná Alžbeta II. kráčala dejinami vždy rozvážne a s plným nasadením, sedem dekád bola v neustálej službe svojmu národu, bola mediátorom a stíhala byť zároveň matkou, babičkou, prababkou, ale nepriamo aj kráľovnou nás všetkých. Som si istý, že nebyť zdravotných problémov, ktoré bránia Margaréte plnohodnotne pokračovať, nikdy by sa trónu nevzdala, napokon sama sa tak v minulosti vyjadrila. 

Kráľom sa stane Frederik X., najstarší syn kráľovnej. Čo o ňom vieme? Mám pocit, že hneď po tom, ako kráľovná Margaréta oznámila abdikáciu, slovenské médiá začali vyťahovať škandály, ktoré sa v zahraničných médiach za posledné roky nazbierali. 

Priznám sa, že som to nespozoroval. Nesledujem podobné bulvárne články, ktoré potrebujú iba šokovať. Pokiaľ nie je nič oficiálne zverejnené, nemám potrebu sa tým zaoberať. To by som totiž potom naozaj ani nič iné nerobil. Frederik X. nemá dôvod byť zlým kráľom, mal predsa celý čas vynikajúci vzor, svoju matku, ktorá mu teraz bude navyše netradične po boku. Korunný pár je veľmi obľúbený, najmä budúca kráľovná Mary, ktorá v mnohom pripomína kráľovnú Maximu z Holandska. Tiež je dokonca často viac na výslní ako kráľ. Ale veď napokon, tak to má byť. Frederik má silnú charitatívnu, ale aj environmentálnu agendu, takže sa pridá k ďalším európskym monarchom, najmä ku Karolovi III., ktorý je tým najznámejší. 

Zatiaľ čo sa tieto články dali prehliadnuť, škandalózny odchod princa Harryho z kráľovskej rodiny zrejme nie. Škandalózny myslím kvôli okolnostiam, ktoré sa v médiách začali objavovať. Mnohí vtedy tipovali, že výpovede princa Harryho a jeho manželky Meghan Markle poškodia kráľovskú rodinu tak, ako ju kedysi poškodil rozhovor princeznej Diany pre BBC. Stalo sa tak? 

Ak niekomu tento odchod poškodil, tak je to práve spomínaná dvojica. Potvrdzuje sa to čím ďalej tým viac. 

V dokumente pre Netflix, ktorý vyšiel v decembri 2022, sa snažili ukázať príbeh zo svojho uhla pohľadu. Ako vnímate tento ich krok? 

Keďže sa vzdali svojej oficiálnej role v kráľovskej rodine, potrebujú si zabezpečiť živobytie, ktoré je mimochodom samo o sebe veľmi nákladné. Ich produkcia možno najskôr u niektorých vyvolala želaný efekt a šokovala, ale dnes je už len stále opakujúcou sa lacnou beletriou. Princ Harry má náznaky, že mu ten jeho pôvodný život chýba, uvidíme, čo prinesie čas. V každom prípade je to veľmi nešťastný príbeh, ktorý mohol mať úplne iné kapitoly, škoda. 

Mnohí, konkrétne v tomto prípade, nechápu, prečo sa kráľovský dvor nevyjadril... 

Monarchia má zjednocovať a nie rozdeľovať. Aj keď má väčšina Britov negatívny názor na správanie Harryho a Meghan, nie je dôvod, aby si prípadné problémy nevyriešili medzi zavretými dverami. Ak je niečo, čím by sme sa mohli od britskej monarchie inšpirovať, tak je to práve istá zdržanlivosť. Nie vždy je totiž potrebné za každú cenu dávať svoj názor najavo. A to nie je otázka slabosti, práve naopak. Koniec koncov, celej veci by to aj tak nijak nepomohlo. 

Už ste to načrtli, ale teda - čo kráľovská rodina symbolizuje? 

Kráľovská rodina stelesňuje históriu, tá je veľmi dôležitá, ale iste, netreba na nej urputne lipnúť. Častým argumentom je, že monarchia nie je moderná. Vždy sa nad tým pousmejem, pretože to hovoria väčšinou tí, ktorí sa nadchýnajú nad fotkami princeznej z Walesu Kate, v diamantových diadémoch, rukavičkách a krásnych dlhých róbach. Monarchia nemá byť moderná. Iste, má kráčať s dobou, a to aj mimochodom všetky európske robia. Je to kombinácia mýtu a reality, keď je priveľa mýtu, chceme viac reality - dostaneme ju. Keď je veľa reality, chceme viac mýtu - máme ho. V tom je to čaro. Svet to spomalenie a rozvahu potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Nikto sa predsa nechce pozerať na kráľa v teplákoch a princeznú v mikine. 

Spomínate diamantové diadémy. Tým aj odporcovia kráľovskej rodiny argumentujú - monarchia podľa ich názoru žije z ich daní a peňazí, no v modernom svete by nemala mať miesto. Tí najradikálnejší ju dokonca označujú za zbytočný výdavok, ktorý môže byť použitý v inej sfére. 

Mnohé diamantové diadémy, koruny a šperky nie sú ich. Patria štátu, a Koruna ich má iba v "zápožičke". Dedia sa z generácie na generáciu. Viete, často sa zamýšľam nad tým, čo takzvaným odporcom monarchie prekáža. Idem na to vždy postupne. Výdavky sú častým argumentom, ale ten sa veľmi ľahko dá vyvrátiť. Ak myslíme tú najznámejšiu kráľovskú rodinu – britskú, tak oveľa viac do tej štátnej kasy prinesú ako ju stoja, to je skrátka realita. Je to totiž úžasne fungujúca firma. Kiež by všetky fungovali tak ako ona. Prirodzene monarchii doba akosi nepraje, je to veľmi krehká inštitúcia. Nikdy nebola viac spochybňovaná ako dnes. Ja si ale myslím, že zostáva vo väčšine prípadov nepochopená. Pretože práve v dnešnej extra rýchlej a modernej dobe vidím jej veľký zmysel. Monarchia je totižto veľmi zrozumiteľná. Symbolická, ale veľmi dôležitá hlava štátu, presahuje súkromné záujmu politikov motivovaných často iba svojim prospechom. Tí sa ,n mimochodom, striedajú ako príliv a odliv. Zušľachťuje a dáva ľuďom ideál ku ktorému môžu smerovať. Napokon, nie je tu aj od toho, aby naše životy svojou vznešenosťou a pôvabom rozjasňovala? Ruku na srdce, veď aj ten najzarytejší antifanúšik si so zvedavosti na konci dňa klikne na nejaký článok s označením kráľovská rodina. Je to podvedome v každom z nás, iba sa to niektorí boja priznať. Len si spočítajme koľko firiem a profilov má v názve royal alebo king, či queen...na čo tým chcú odkázať? Či sa im to aj darí, je už druhá vec. 

Kráľovská rodina má niekoľko vecí v protokole, ktorých sa musí držať. Napríklad čo sa týka farby oblečenia, pokrývok hláv alebo pri stolovaní. Pre mnohých sú tieto pravidlá bizarné. Je to opodstatnené? 

Neviem, ktoré sa dajú považovať za najbizarnejšie, ale paradoxne súčasná kráľovská rodina už dávno nemá mnohé archaické prvky, aké kedysi mávala. Iste, odevom dávajú jednotliví členovia najavo svoj vzťah k danej udalosti. Preto je precízne každý kus vyberaný. A to nie iba u žien. Všetko má svoje miesto a každý vie, čo má robiť. Nám sa môže zdať napríklad divné, keby sme mali robiť pukerlík svojmu dedkovi. Tam to je súčasť pozdravu, klaňajú sa totiž najmä korune. Hovoríte zrejme o kráľovi Karolovi III. 

Keď sme pri ňom, kráľom je už rok. Akoby ste ohodnotili jeho doterajšie pôsobenie? 

Je najlepšie pripraveným kráľom v histórii. Briti majú múdru, rešpektovanú a mimoriadne pracovitú hlavu štátu, ktorá čerpá z veľkého odkazu svojej matky, ale prináša aj svoj vlastný karoleánsky. Kráčajúci s dobou a kopírujúci otázky 21. storočia. A naviac, to všetko tolerantne, rozvážne a bez zbytočných emócií. 

Objavuje sa naratív, že by trón mohol odovzdať svojmu synovi Williamovi, najmä teraz, keď to urobila už kráľovná Margaréta. Princ z Walesu je navyše omnoho populárnejší než jeho otec. Je to podľa vášho odhadu pravdepodobné? 

Monarchia musí bezpochyby vnímať náladu spoločnosti, ale nemôže jej podliezať. To nie je rebríček popularity, ako pri politikoch alebo celebritách. Sú tam jasné pravidlá. Naviac, nie je pravdou, že Karol III je vyslovene nepopulárny. Britský panovník je ako jediný korunovaný, v budove Westminsterského opátstva, nie v budove vlády, korunu mu na hlavu dá arcibiskup, nie politik, je pomazaný, nie menovaný. Kráľ je hlavou cirkvi a to je veľký záväzok.

Otázka abdikácie nebola nikdy na stole ani teraz, ani v prípade Alžbety II. Tam skrátka platí staré známe kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. William bude určite výborný, ale bude si musieť ešte počkať. A tak to má byť.